Európska legislatíva
Na európskej úrovni inštalácia kontinuálneho monitoringu a súhlas orgánu ochrany ovzdušia na prevádzku boli najprv vyžadované “Smernicou o znižovaní znečisťovania ovzdušia z priemyselných zdrojov”. Smernica o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania (IPPC directive) zahŕňa požiadavky na súhlas pre inštalácie monitoringu na nových a jestvujúcich zrojoch znečisťovania ovzdušia. Podľa článku 9, odstavca 5 povolenie (súhlas) by malo zahŕňať požiadavky na monitoring, špecifikácie meracích metód, postup vyhodnocovania nameraných údajov a povinnosť poskytovať kompetentnému orgánu štátnej správy údaje preukazujúce zhodu s povolením. Smernice EÚ sú implementované do národných smerníc a predpisov.
Doteraz bolo v rámci environmentalného práva EÚ vydaných 5 smerníc pre veľké technologické zdroje v súvislosti s kontinuálnym monitoringom. Sú to:
Veľké spaľovacie zariadenia (kotly) – (Smernica 88/609/EEC)
Smernica pripúšťa meranie tuhých látok a SO2 aj formou diskontinuálnych meraní alebo inou vhodnou metódou namiesto kontinuálneho monitoringu. Tieto metódy musia byť schválené kompetentnými orgánmi.
Nové spaľovne komunálneho odpadu – (Smernica 89/369 EEC)
Jestvujúce spaľovne komunálneho odpadu s menovitou kapacitou 1 t/h odpadu a viac–(Smernica 89/429 EEC)
okrem spaľovní,ktoré používajú zariadenia na odlučovanie HCl a sú schopné preukázať, že emisný limit nie je prekračovaný
kontinuálne meranie prevádzkových parametrov:
Smernica o prchavých organických zlúčeninách – VOC directive (1999/13/EU)
Vyžaduje sa kontinuálny monitoring emisií celkového organického uhlíka (TOC), ak je na zdroji nainštalované odlúčovacie zariadenie a ak zdroj vypúšťa v priemere viac než 10 kg/h TOC.
Požiadavky slovenskej legislatívy
Podľa zákona o ovzduší č. 478/2002 Z.z. jednou zo základných povinností prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia je zabezpečiť technické prostriedky na kontinuálne monitorovanie emisií. Požiadavky na zdroje znečisťovania ovzdušia, ktoré podliehajú povinnosti na inštaláciu kontinuálneho monitoringu emisií určuje vyhláška č. 408/2003 Z.z. “o monitorovaní”. Väčšinou sa povinnosť kontinuálne monitorovať emisie vzťahuje ku veľkým zdrojom, zriedkavejšie ku stredným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Kritériom určujúcim povinnosť zabezpečenia a inštalácie monitorovacieho systému je vyhláškou určený tzv. limitný hmotnostný tok pre jednotlivé znečisťujúce látky. Presnejšie sa jedná o vypúšťané množstvo emisií zodpovedajúce desaťnásobku hmotnostného toku znečisťujúcej látky určeného ako emisný limit podľa vyhlášky o emisných limitoch č. 706/2002 Z.z.. Hmotnostný tok je vyjadrený v kg/hod. Napríklad, ak zdroj vypúšťa viac než 50 kg/h oxidov dusíka (NOX), prevádzkovateľ zdroja je povinný do stanovenej lehoty zabezpečiť inštaláciu kontinuálneho monitorovacieho systému pre uvedenú znečisťujúcu látku. Uvedená hodnota 50 kg/h NOX je desaťnásobok limitného hmotnostného toku podľa vyhlášky o emisných limitoch.
Kontinuálnym monitorovaním sa zisťujú emisie nasledujúcich znečisťujúcich látok:
Energetické zdroje znečisťovania ovzdušia spaľujúce fosílne palivá a palivá z nich vyrobené:
Súčasne sa musia monitorovať aj:
Pri spaľovniach odpadov sa navyše monitorujú aj:
Pri špecifických technológiách to môže byť aj sírovodík (H2S).
Povinnosť kontinuálneho monitorovania je špecifikovaná pri energetických zdrojoch menovitým tepelným výkonom zariadení (kotolní, výhrevní a pod). Povinnosti podliehajú zdroje s tepelným výkonom vyšším než 100 MW.